Slušnosť v parlamente chce každý (keď je v opozícii)

Stáva sa už takou parlamentnou tradíciou, že keď sa politici dostanú do opozície, tak volajú po dodržiavaní pravidiel slušného parlamentarizmu a každý predseda parlamentu tvrdí, že jeho panovanie bude zjednocovať a zvyšovať kvalitu demokracie v parlamente. Pozrime sa teda čísla.

Mimoriadne schôdze:  Témy naozaj rôznorodé

Na zvolanie mimoriadnej schôdze treba 30 podpisov. Problémom však je, že na schválenie programu schôdze už nadpolovičnú väčšinu. Preto väčšinou schôdza končí jedným hlasovaním - neschválením programu. Naposledy tento postup vyvolal v radoch opozície náreky o tom, ako  je táto prax ohrozením demokracie. Problém však je, že bez ohľadu na to, kto bol vo väčšine - schôdze sa nekonali, až na druhé obdobie vlády Mikuláša Dzurindu.

Mimoriadne schôdze zvolané opozíciou

Mimoriadne schôdze sú samozrejme marketingový nástroj každej opozície. Rozumiem, že ak chce individuálny poslanec navrhnúť napr. zaradenie nejakého svojho bodu do programu (výjazdové rokovanie v osade), tak mu nemusí plénum výjsť v ústrety. Na druhej strane, aj menší počet poslancov než je väčšina by malo mať právo diskutovať o čom chce, oficiálne v pléne. Nato tam sú.

Výbory: Životné prostredie alebo ľudské práva?

Predsedníctvo vo výboroch nemá formálne až taký veľký vplyv, napriek tomu vie byť predmetom hádok.  Na rozdiel od iných existujúcich parlamentných systémov, kde predseda (snemovne či výboru) môže viac menej svojvoľne rozhodnúť, čo a kedy zaradí na program rokovania, v slovenskom prípade sú na väčšinu postupov lehoty a predseda je v zásade len moderátorom. Napriek tomu je rozdelenie výborov, bez ohľadu na držiteľa väčšiny, rovnaké. Patrí sa ale opäť povedať, že v druhom období M. Dzurindu sa opozícií dostalo predsedníctva aj v tých vplyvnejších výboroch. Na druhej strane pôsobí zvláštne obsadenie "výboru pre kontrolu odpočúvania" Romanom Vavríkom (známym side-aktérom nahrávky "Ja som to neurobil z rozkoše, alebo že ťa nemám rád."), či kontrola NBÚ výborov v IV. období. Krásnym gestom parlamentarizmu by bolo, keby niektoré z väčších výborov boli dlhodobo v rukách opozície, prípadne keby menšina mala predsedníctvo vo väčšine z nich (keď už jej úlohou je kontrolovať vládu, špeciálne keď je väčšina jednofarebná). 

Rozdelenie výborov (V - väčšina, M - menšina)

Rozdelenie výborov (V - väčšina, M - menšina)

Je dobré, že spravodajské výbory sú teraz asi už tradične v rukách opozície, i keď ich reálny vplyv a možnosti sú otázne. V tejto oblasti bude zaujímavé sledovať, čo nastane po reforme ich kontroly spravodajstva, ktorá má zvýšiť právomoci parlamentného dohľadu. Pozitívnym krokom súčasnej väčšiny bolo to, že prvýkrát ponúkla 2 podpredsednícke miesta opozícií.

Zrýchlené legislatívne konanie: Keď sa je prečo ponáhľať

Opozícia by mala mať právo kontrolovať legislatívu a diskutovať o nej v parlamente. Preto existujú lehoty, ktorých cieľom je zabezpečiť dostatočný odstup medzi jednotlivými fázami prerokovávania zákona, aby mal každý čas si materiál naštudovať. Spôsob, ako to obísť, je zrýchlené legislatívne konanie, ktoré slúži na prijímania zákonov v čase, keď hrozia krajine mimoriadne hospodárske škody. Opäť posledné obdobie M. Dzurindu vychádza v tomto porovnaní dobre. Naopak, súčasná Národná rada má zrýchlené konanie rada.

Zrýchlené legislatívne konanie

Snažil som sa aj pozrieť na obsahovú matériu jednotlivých zákonov, ktoré boli prerokovávané v zrýchlenom konaní, no hodnotiť, ktoré konanie bolo opodstatnené a ktoré nie, je veľmi ťažké.  Hádky naposledy vyvolalo zrýchlené schvaľovanie zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Zákon, ktorý opozícia kritizovala ako klientelizmus vprospech Penty, sa vláda snažila pretlačiť v zrýchlenom konaní. Vláda ho prijala bez medzirezortného pripomienkového konania (údajne bol predložený priamo na rokovaní vlády) a parlamentom by tak mohol prejsť v podstate za 48 hodín. Zrýchlené konanie je naozaj v niektorých prípadoch opodstatnené, je to štandardný nástroj aj v iných krajinách. Zaslúžilo by si však prísnejšie pravidlá používania (jasne deklarovať kritériá jeho použitia, opísať negatívne dopady v doložkách) a vytvoriť možnosť nezávislej revízie jeho použitia (ÚS SR, hohoho).

Hodina otázok: Fraška

Menšina má možnosť kontrolovať vládu aj prostredníctvom pýtania sa otázok členom vlády. Vo väčšine parlamentných systémov, najmä s britskou tradíciou, je tento čas mediálne veľmi atraktívnym priamym stretom medzi dvoma politickými tábormi. V súčasnej Národnej rade sa deje ale zvláštna vec. Otázky na predsedu vlády (prvých 15 min., ostatných 45 min. je na členov) sú vždy uznesené poslaneckým klubom SMERu, ktorý sa koordinovane pýta na jednu či dve témy, ktoré sa hodia do komunikácie strany. Neviem, či je to súčasť nejakej stratégie nevystavovať R. Fica akýmkoľvek nepríjemným otázkam, ale každopádne to funguje. Z 19 otázok, ktoré mu boli zatiaľ položené, bolo len 5 opozičných. Naopak, Iveta Radičová dostala zo svojich 30 otázok 12 od opozície a ani tie koaličné neboli koordinované. (Pozn. hlbšie do histórie som z časových dôvodov nešiel). Nebolo by super, keby sa napríklad prvá otázka na premiéra žrebovala len z opozičných?

Legislatívne návrhy opozície: To podstatné

Ak sa nemýlim, v súčasnom parlamente bol priamo schválený len jeden opozičný návrh a nepriamo ďalší. Kuloárna atmosféra ale veľmi opozičným návrhom nepraje. Najnovšie sa dokonca hovorí o všeobecnom zákaze podpory akýchkoľvek opozičných legislatívnych aktivít. Toto je samozrejme asi najzásadnejšia oblasť, ktorá by pekne ukázala prístup väčšiny k menšine. Žiaľ, spôsob ako je štruktúrovaná legislatívna databáza NR SR neumožňuje veľmi user-friendly vyhľadávanie, takže zistiť, koľko pozmeňovacích návrhov opozície prešlo v minulosti, je veľmi ťažké. (Diplomová práca, anyone?)

No a čo z toho vyplýva?

Súčasťou politiky bude vždy aj boj. Ten boj by však mohol prebiehať v rámci férovo nastavených mantinelov. Väčšina by mala umožniť menšine efektívne kontrolovať a aktívne sa spolupodieľať na tvorbe zákonov. O prezidentovi sa hovorí, že má byť jednotiteľom národa - prenesene na politiku to platí o predsedovi NR SR. Táto funkcia mala zatiaľ stále viac politický než štátnicky rozmer, ale nemuselo by to tak byť stále. NR SR je jediný orgán, ktorý aktívne vytvára spolu vláda aj opozícia. Spravovať by ho mohol niekto, kto národu ukáže, že sú veci, ktoré stoja nad oportunistickým politickým ziskom a férové pravidlá hry, slušnosť a rešpektovanie druhého nie sú len heslá na hodiny občianskej výchovy. (Urobil by niekto napríklad toto?)  Zatiaľ sa tak ale nestalo a to nehovoríme len o súčasnom predsedovi. Preto, keď tu niekto hovorí o slušnosti a rešpekte v politike, tak sa patrí spozornieť, lebo keď sa dotyčný dostane ku kormidlu, veľmi pravdepodobne sa bude správať rovnako.

Dobrý parlament potrebuje dobrého predsedu.

Rozdeľuj a panuj: Krátka analýza zloženia poslaneckého klubu SMER-SD

Asi nikto reálne nepredstiera, že SMER je autentická sociálno-demokratická strana, ktorá je normálnou súčasťou tejto európskej politickej rodiny. No nie je, stačí si spomenúť na slzu v očiach čelných predstaviteľov SMERU pri odhaľovaní sochy Svätopluka na hrade a človeku je jasné, že strana má s progresívnym myslením pramálo spoločného.

Ak teda SMER nie je ideologickým zástupcom sociálnej demokracie, tak čo motivuje jeho konanie? Existuje niekoľko spôsobov ako sa na túto otázku pozrieť? Môžeme sledovať legislatívnu aktivitu, alebo môžeme SMER vyhlásiť za marketingovú stranu. Jedným zo spôsobov ako interpretovať správanie vládnej strany je pozrieť sa na spôsob ako rekrutuje svoje elity. Koho si strana vyberá za svojich poslancov a prečo sa niekto chce stať poslancom SMERu a aké to má implikácie na správanie strany? (1)


SMER - ozajstná strana podnikateľov?

Prostredie z ktorého človek do parlamentu prichádza zrejme vo veľkej miere determinuje to akým spôsobom bude nazerať na otázky počas výkonu svojho mandátu. Ak niekto prichádza do NR SR z ochranárskeho prostredia, je pravdepodobné, že bude mať záujem aj o ochranárske témy a na problémy sa bude pozerať cez optiku  životného prostredia. Je taktiež veľmi pravdepodobné, že takýto poslanec bude zastupovať stranu, ktorá reprezentuje jeho hodnoty a vice-versa vedenie tejto strany si vyberie tohto kandidáta ako dobrého reprezentanta jej záujmov a hodnôt. V prípade SMERu tento predpoklad nefunguje ani z jednej strany.

Z 83 poslancov klubu SMERu je možné identifikovať až 50 poslancov, ktorí boli aktívni ako podnikatelia, alebo manažéri. 5 poslancov identifikujem ako regionálnych politikov (viac ako 8 rokov sú aktívni v komunálnej politike, bez iných významných aktivít). 6 poslancov spadá do kategórie kariérnych politikov - poslanci, ktorí sú dlhodobo v parlamente, bez významných aktivít mimo neho, alebo zástupcovia mladej generácie sociálnych demokratov, ktorí boli v minulosti iba poslancami ,"servisnými" pracovníkmi strany, alebo funkcionármi MSD. Len 14 poslancov reprezentuje intiutívne prirodzeného zástupcu sociálnej demokracie - zamestnanca verejných služieb, učiteľov, zástupcu odborov alebo neprofesionálnych povolaní. (Posledné dve role sa v tejto skupine poslancov vôbec nevyskytujú). (2)

Kariérne dráhy poslancov SMER-SD

Je zaujímavé, že strana, ktorá sa hrdí silným sociálnym odkazom a napr. aj verejne deklaruje snahu konsolidovať verejné financie prostredníctvom podnikateľov a vysoko-príjmových skupín, zavádza opatrenia, ktoré sú podnikateľským združeniami negatívne hodnotené ma vo svojich radoch toľko poslancov, ktorí prichádzajú práve z tohto prostredia. Nik samozrejme netvrdí, že podnikatelia nemôžu veriť myšlienkam, ktoré reprezentuje SMER, ale je veľmi prekvapivé, že ich zastúpenie v poslaneckom klube je tak vysoké.

Z toho čo sa dá vyčítať z verejne dostupných údajov sú najčastejšími podnikateľskými/manažérskými odvetviami z ktorých pochádzajú poslanci zdravotníctvo a stavebníctvo/doprava (po 7 poslancov) a lesy/pôdohospodárstvo (5 poslancov). Zo záznamov ostatných poslancov sa jednoznačne nedá vyčítať odvetvie ich biznisu.  Nechajme bokom fakt, že medzi poslancami SMERu sa nachádza veštica, obchodný partner Vladimíra Póora (Peter Náhlik), bývalí manažéri SCP, Slovakofarmy, SKI Resort Jasná, či Váhostavu.

V jednote je sila

Ešte zaujímavejším než prekvapivý prienik biznisu medzi poslancov sociálnych demokratov je však celkový spôsob ako strana dokáže ľudí s podnikateľským pozadím dosadiť  na pozície v regionálnej samospráve, parlamente a v strane.

Integrácia funkcií v poslaneckom klube SMER-SD (3)

33 poslancov SMERU je aktívnych na komunálnej úrovni. V klube je 8 superposlancov, ktorí vykonávajú mandát na troch úrovniach verejnej správy, majú stranícku funkciu a podnikateľské pozadie. Medzi poslancami SMERu  nájdeme aj predsedu Žilinského samosprávneho kraja, primátorov Košíc, Žiliny, Humenného  či Brezna.

Zostava poslaneckého klubu, ale aj držitelia pozícií krajských a okresných predsedov strany sú zaujímavým indikátorom zmýšľania najvyššieho vedenia strany. Kandidátku do NR SR schvaľuje predsedníctvo na návrh predsedu a predsedníctvo taktiež volí o odvoláva (!) krajských a okresných predsedov. (KDH aj SDKÚ-DS fungujú opačným spôsobom, miestnych predsedov si volia miestni členovia sami). Stranícky funkcionári nezastupujú teda vôlu členov v miestnych organizáciách, ale sú viac "vyslancami" vedenia strany v danej oblasti. Netreba ani pripomínať, že viac než spokojnosť miestnych členov s prácou poslanca je pre daného politika byť za dobre s vedením strany. Krajskí a okresní predsedovia zároveň podobne ako na celonárodnej úrovni navrhujú kandidátov na komunálne a regionálne politické funkcie. Ergo, prededa SMERu vyberá a odvoláva ľudí, ktorý nominujú kandidátov na predsedu VÚC či starostov miest. De facto existuje reťaz loajality od predsedu strany, až k starostovi poslednej obce, kde vyhral SMER, bez toho aby do toho výraznejšie zasiahol napr. snem členov strany, alebo nebodaj sympatizantov. Ukážkový systém centralizovaného riadenia z vrchu. Poslanec nepotrebuje krúžky voličov, podporu svojej okresnej organizácie, profesnej skupiny z ktorej prichádza. Potrebuje podporu vedenia a tá sa získava loajalitou.

Nie je ani prekvapením, prečo strana teda SMER pôsobí ako monolit bez disentu. Verejné prezentovanie opozície je možné ihneď potrestať a členská základňa s tým veľa nezmôže. Je taktiež pochopiteľné, prečo všetci tak pozorne sledujú možné scenáre tranzície k novému predsedovi/vedeniu strany, vzhľadom na moc, v niekoľkých sférach, ktoré táto funkcia prinesie. Celý tento systém môže rozkývať zrejme iba veľký prepad popularity spojené a nedôverou "klientskej" siete v budúce zisky, alebo neschopnosť nového lídra udržať rovnováhu záujmov a ziskov v strane.

Regionálna distribúcia poslancov kopíruje volebnú podporu

Poslanci SMERu sú regionálne koncentrovaný do krajov, kde má smer tradične vyššiu podporu tj. východná  polovica Prešovského kraja, Považie, Kysuce a Horná Nitra. Je však stále zaujímavé, že z okresov medzi Zvolenom a Rožňavou v južnej polovici slovenska, kde SMER dosahuje slabšie výsledky (čítaj 30-50%) je v klube o 83 poslancoch len 5 členov. (Pričom okresy ako Veľký Krtíš, Krupina, Lučene, Poltár, či Revúca nezastupuje nik.)  Najzlomyseľnejšie vysvetlenie tohto javu by bolo, že strana sa snaží maximalizovať kontrolu moci v okresoch kde to dokáže najefektívnejšie. Je to však stále domienka, môže sa jednať takisto o neexistenciu kvalitných kádrov, alebo o prirodzené strategizovanie.


Mapa vo full-screen tu (4)

Lénny systém pre 21. storočie

Máme teda sociálno-demokratický klub s 83 poslancami v ktorom väčšina má profesionálne pozadie v podnikateľskom prostredí, no napriek tomu presadzuje politiky, ktoré podnikateľov ako skupinu poškodzujú. Zároveň je veľká časť klubu integrovaná v regionálnej politike a drží opraty okresných a krajských organizácií. Celá tato štruktúra je riadená centrálne z vrchu a členstvo strany má na celý tento systém minimálny vplyv. Človek sa nevie úbrániť dojmu, že viac než čokoľvek iné tento stav pripomína lénny systém, kde kráľ rozdelí krajinu medzi svojich verných a tí sa pod podmienkou loajality voči vrchnosti stávajú malými vládcami na svojich políčkach so všetkými miestnymi úradmi a dotačnými schémami. Takto integrovaný systém, kde sú na kľúčových pozíciách vo legislatíve a komunálnej politike (a mimo záber tohto textu napr. aj v justícií - Čentéš) dosádzaní ľudia, ktorý sú priamo cez stranícku štruktúru zodpovedný jedine vedeniu strany neveští nič dobré.

Otázkou je taktiež, akú má motiváciu niekto do tohto takéhoto centralizovaného systému riadenia vstúpiť. Jedným z vysvetlení by mohol byť aktívny záujem o presadzovanie hodnôt strany. Vzhľadom na profesionálne pozadie členov klubu sa zrejme podarilo R. Ficovi zozbierať najväčšiu skupinu sociálno-demokratických podnikateľov v strednej Európe. Ak aj teda sú aktívni zástancovia hodnôt soc. demokracie, z ich parlamentných vystúpení sa to človek nedozvie, lebo skrátka, veľa to ho nanahovoria. Ak aj sa nejedná o úplne autentický záujem o reprezentáciu hodnôt strany, vysvetlením môže byť pragmatický záujem o zlepšovanie legislatívy v oblastiach záujmu poslancov. Opäť, na základe dát o legislatívnej aktivite tento  poslancov táto hypotéza neobstojí (a naopak v súdržnosti excelujú).

Najpravdepodobnejším sa mi javí hypoteźa, že v takto centralizovanom systéme, ktorý zároveň poslancov dáva na rozmedzie legislatívy, verejnej a miestnej správy, biznisu (často so silnou interakciou s verejným sektorom) a riadi ich z vrchu v politickej strane je primárnou motiváciou iný prospech. Strana poskytuje odmenu v podobe prístupu k verejným funkciám a lokálnemu vplyvu, začo sa  poslanec sa stáva poslušným vykonávateľom vôle vedenia strany.

V rozmeroch podpory a kontroly, ktorý má SMER nad krajinou začína tento stav vyzerať ako dobre fungujúca state capture.  A nezabúdajme, doba veľkých privatizácií a veselého míňania v čase hospodárskeho rastu je preč. Parazitovanie na verejnom sektore sa bude v najbližšej dobe odohrávať prostredníctvom ovplyvňovania regulácie, administratívnych rozhodnutí, či vylievania daňových príjmov na súkromné účely. Dobre fungujúci systém loajality, ktorý toto všetko udrží pokope je najracionálnejšou voľbou a jeho veľmi kvalitnú realizáciu vidíme v tomto parlamente.




(1) Podobnými otázkami, i keď s mierne odlišným focusom sa zaoberali akademicky Aberach, Putman a Rockman v Bureaucrats and Politicians in Western Democracies, alebo Page a Wright v Bureaucratis Élites in Western European States. (Update 15.1.: V slovenskom prostredí o tom písali M.Beblavý, E. Beblavá a M. Bandurová v Koaličná zmluva či zákon?)

(2) 8 poslancov prichádza z netradičných kariérnych dráh (umelec, športovec), alebo nie je o nich možné dohľadať akékoľvek životopisné údaje.

(3) V diagrame nižšie uvádzam 58 poslancov v kategórií biznis. V tomto prípade sa jedná o poslancov, ktorý majú akýkoľvek zápis v OR SR. Pri tomto čísle o 50 poslancoch uvádzam len osoby, pri ktorých viem identifikovať podnikanie/vrcholový manažment ako hlavnú aktivitu pred vstupom do NR SR. (narp. aj preto, že sa tak samoidentifikujú).

(4) V prípade poslancov, ktorý pochádzajú z jedného miesta (Bratislava, atď.) boli ich markery "rozhádzané", lebo inak Google Maps zobrazí len jeden. Nereprezentujú ich presnú adresu TB.



Technický disclaimer

Tento text sa venuje (hlavne z časových dôvodov) len strane SMER-SD. Netrúfam si robiť súdy o tom či v prípade ostatných slovenských politických strán vieme pozorovať lepšie/rovnaké/horšie správanie.

"Kódovanie" poslancov ukázalo niekoľko hraničných prípadov, kde som použil svoj odhad. Metodológia nie je "academic-grade", ale poskytuje skôr pohľad na všeobecnejšie trendy.

Údaje som zbieral zo stránky NR SR, foaf.sk a verejne dostupných životopisov. V prípade priradenia záznamu v OR SR k poslancovi som vychádzal z dobre mieneného odhadu, že sa jedná o rovnakú osobu. Existuje šanca, že sa jedná o menovcov s rovnakým miestom trvalého bydliska. V prípade poslanskyne Obrimčákovej som k jej profilu priradil aj údaje jej manžela a bral som ich ako jednu "jednotku". 

Text reprezentuje výhradne moje osobné názory.

Very raw data tu.