Ak teda SMER nie je ideologickým zástupcom sociálnej demokracie, tak čo motivuje jeho konanie? Existuje niekoľko spôsobov ako sa na túto otázku pozrieť? Môžeme sledovať legislatívnu aktivitu, alebo môžeme SMER vyhlásiť za marketingovú stranu. Jedným zo spôsobov ako interpretovať správanie vládnej strany je pozrieť sa na spôsob ako rekrutuje svoje elity. Koho si strana vyberá za svojich poslancov a prečo sa niekto chce stať poslancom SMERu a aké to má implikácie na správanie strany? (1)
SMER - ozajstná strana podnikateľov?
Prostredie z ktorého človek do parlamentu prichádza zrejme vo veľkej miere determinuje to akým spôsobom bude nazerať na otázky počas výkonu svojho mandátu. Ak niekto prichádza do NR SR z ochranárskeho prostredia, je pravdepodobné, že bude mať záujem aj o ochranárske témy a na problémy sa bude pozerať cez optiku životného prostredia. Je taktiež veľmi pravdepodobné, že takýto poslanec bude zastupovať stranu, ktorá reprezentuje jeho hodnoty a vice-versa vedenie tejto strany si vyberie tohto kandidáta ako dobrého reprezentanta jej záujmov a hodnôt. V prípade SMERu tento predpoklad nefunguje ani z jednej strany.
Z 83 poslancov klubu SMERu je možné identifikovať až 50 poslancov, ktorí boli aktívni ako podnikatelia, alebo manažéri. 5 poslancov identifikujem ako regionálnych politikov (viac ako 8 rokov sú aktívni v komunálnej politike, bez iných významných aktivít). 6 poslancov spadá do kategórie kariérnych politikov - poslanci, ktorí sú dlhodobo v parlamente, bez významných aktivít mimo neho, alebo zástupcovia mladej generácie sociálnych demokratov, ktorí boli v minulosti iba poslancami ,"servisnými" pracovníkmi strany, alebo funkcionármi MSD. Len 14 poslancov reprezentuje intiutívne prirodzeného zástupcu sociálnej demokracie - zamestnanca verejných služieb, učiteľov, zástupcu odborov alebo neprofesionálnych povolaní. (Posledné dve role sa v tejto skupine poslancov vôbec nevyskytujú). (2)
Kariérne dráhy poslancov SMER-SD |
Je zaujímavé, že strana, ktorá sa hrdí silným sociálnym odkazom a napr. aj verejne deklaruje snahu konsolidovať verejné financie prostredníctvom podnikateľov a vysoko-príjmových skupín, zavádza opatrenia, ktoré sú podnikateľským združeniami negatívne hodnotené ma vo svojich radoch toľko poslancov, ktorí prichádzajú práve z tohto prostredia. Nik samozrejme netvrdí, že podnikatelia nemôžu veriť myšlienkam, ktoré reprezentuje SMER, ale je veľmi prekvapivé, že ich zastúpenie v poslaneckom klube je tak vysoké.
Z toho čo sa dá vyčítať z verejne dostupných údajov sú najčastejšími podnikateľskými/manažérskými odvetviami z ktorých pochádzajú poslanci zdravotníctvo a stavebníctvo/doprava (po 7 poslancov) a lesy/pôdohospodárstvo (5 poslancov). Zo záznamov ostatných poslancov sa jednoznačne nedá vyčítať odvetvie ich biznisu. Nechajme bokom fakt, že medzi poslancami SMERu sa nachádza veštica, obchodný partner Vladimíra Póora (Peter Náhlik), bývalí manažéri SCP, Slovakofarmy, SKI Resort Jasná, či Váhostavu.
V jednote je sila
Ešte zaujímavejším než prekvapivý prienik biznisu medzi poslancov sociálnych demokratov je však celkový spôsob ako strana dokáže ľudí s podnikateľským pozadím dosadiť na pozície v regionálnej samospráve, parlamente a v strane.
Integrácia funkcií v poslaneckom klube SMER-SD (3) |
33 poslancov SMERU je aktívnych na komunálnej úrovni. V klube je 8 superposlancov, ktorí vykonávajú mandát na troch úrovniach verejnej správy, majú stranícku funkciu a podnikateľské pozadie. Medzi poslancami SMERu nájdeme aj predsedu Žilinského samosprávneho kraja, primátorov Košíc, Žiliny, Humenného či Brezna.
Zostava poslaneckého klubu, ale aj držitelia pozícií krajských a okresných predsedov strany sú zaujímavým indikátorom zmýšľania najvyššieho vedenia strany. Kandidátku do NR SR schvaľuje predsedníctvo na návrh predsedu a predsedníctvo taktiež volí o odvoláva (!) krajských a okresných predsedov. (KDH aj SDKÚ-DS fungujú opačným spôsobom, miestnych predsedov si volia miestni členovia sami). Stranícky funkcionári nezastupujú teda vôlu členov v miestnych organizáciách, ale sú viac "vyslancami" vedenia strany v danej oblasti. Netreba ani pripomínať, že viac než spokojnosť miestnych členov s prácou poslanca je pre daného politika byť za dobre s vedením strany. Krajskí a okresní predsedovia zároveň podobne ako na celonárodnej úrovni navrhujú kandidátov na komunálne a regionálne politické funkcie. Ergo, prededa SMERu vyberá a odvoláva ľudí, ktorý nominujú kandidátov na predsedu VÚC či starostov miest. De facto existuje reťaz loajality od predsedu strany, až k starostovi poslednej obce, kde vyhral SMER, bez toho aby do toho výraznejšie zasiahol napr. snem členov strany, alebo nebodaj sympatizantov. Ukážkový systém centralizovaného riadenia z vrchu. Poslanec nepotrebuje krúžky voličov, podporu svojej okresnej organizácie, profesnej skupiny z ktorej prichádza. Potrebuje podporu vedenia a tá sa získava loajalitou.
Nie je ani prekvapením, prečo strana teda SMER pôsobí ako monolit bez disentu. Verejné prezentovanie opozície je možné ihneď potrestať a členská základňa s tým veľa nezmôže. Je taktiež pochopiteľné, prečo všetci tak pozorne sledujú možné scenáre tranzície k novému predsedovi/vedeniu strany, vzhľadom na moc, v niekoľkých sférach, ktoré táto funkcia prinesie. Celý tento systém môže rozkývať zrejme iba veľký prepad popularity spojené a nedôverou "klientskej" siete v budúce zisky, alebo neschopnosť nového lídra udržať rovnováhu záujmov a ziskov v strane.
Regionálna distribúcia poslancov kopíruje volebnú podporu
Poslanci SMERu sú regionálne koncentrovaný do krajov, kde má smer tradične vyššiu podporu tj. východná polovica Prešovského kraja, Považie, Kysuce a Horná Nitra. Je však stále zaujímavé, že z okresov medzi Zvolenom a Rožňavou v južnej polovici slovenska, kde SMER dosahuje slabšie výsledky (čítaj 30-50%) je v klube o 83 poslancoch len 5 členov. (Pričom okresy ako Veľký Krtíš, Krupina, Lučene, Poltár, či Revúca nezastupuje nik.) Najzlomyseľnejšie vysvetlenie tohto javu by bolo, že strana sa snaží maximalizovať kontrolu moci v okresoch kde to dokáže najefektívnejšie. Je to však stále domienka, môže sa jednať takisto o neexistenciu kvalitných kádrov, alebo o prirodzené strategizovanie.
Mapa vo full-screen tu (4)
Lénny systém pre 21. storočie
Máme teda sociálno-demokratický klub s 83 poslancami v ktorom väčšina má profesionálne pozadie v podnikateľskom prostredí, no napriek tomu presadzuje politiky, ktoré podnikateľov ako skupinu poškodzujú. Zároveň je veľká časť klubu integrovaná v regionálnej politike a drží opraty okresných a krajských organizácií. Celá tato štruktúra je riadená centrálne z vrchu a členstvo strany má na celý tento systém minimálny vplyv. Človek sa nevie úbrániť dojmu, že viac než čokoľvek iné tento stav pripomína lénny systém, kde kráľ rozdelí krajinu medzi svojich verných a tí sa pod podmienkou loajality voči vrchnosti stávajú malými vládcami na svojich políčkach so všetkými miestnymi úradmi a dotačnými schémami. Takto integrovaný systém, kde sú na kľúčových pozíciách vo legislatíve a komunálnej politike (a mimo záber tohto textu napr. aj v justícií - Čentéš) dosádzaní ľudia, ktorý sú priamo cez stranícku štruktúru zodpovedný jedine vedeniu strany neveští nič dobré.
Otázkou je taktiež, akú má motiváciu niekto do tohto takéhoto centralizovaného systému riadenia vstúpiť. Jedným z vysvetlení by mohol byť aktívny záujem o presadzovanie hodnôt strany. Vzhľadom na profesionálne pozadie členov klubu sa zrejme podarilo R. Ficovi zozbierať najväčšiu skupinu sociálno-demokratických podnikateľov v strednej Európe. Ak aj teda sú aktívni zástancovia hodnôt soc. demokracie, z ich parlamentných vystúpení sa to človek nedozvie, lebo skrátka, veľa to ho nanahovoria. Ak aj sa nejedná o úplne autentický záujem o reprezentáciu hodnôt strany, vysvetlením môže byť pragmatický záujem o zlepšovanie legislatívy v oblastiach záujmu poslancov. Opäť, na základe dát o legislatívnej aktivite tento poslancov táto hypotéza neobstojí (a naopak v súdržnosti excelujú).
Najpravdepodobnejším sa mi javí hypoteźa, že v takto centralizovanom systéme, ktorý zároveň poslancov dáva na rozmedzie legislatívy, verejnej a miestnej správy, biznisu (často so silnou interakciou s verejným sektorom) a riadi ich z vrchu v politickej strane je primárnou motiváciou iný prospech. Strana poskytuje odmenu v podobe prístupu k verejným funkciám a lokálnemu vplyvu, začo sa poslanec sa stáva poslušným vykonávateľom vôle vedenia strany.
V rozmeroch podpory a kontroly, ktorý má SMER nad krajinou začína tento stav vyzerať ako dobre fungujúca state capture. A nezabúdajme, doba veľkých privatizácií a veselého míňania v čase hospodárskeho rastu je preč. Parazitovanie na verejnom sektore sa bude v najbližšej dobe odohrávať prostredníctvom ovplyvňovania regulácie, administratívnych rozhodnutí, či vylievania daňových príjmov na súkromné účely. Dobre fungujúci systém loajality, ktorý toto všetko udrží pokope je najracionálnejšou voľbou a jeho veľmi kvalitnú realizáciu vidíme v tomto parlamente.
(1) Podobnými otázkami, i keď s mierne odlišným focusom sa zaoberali akademicky Aberach, Putman a Rockman v Bureaucrats and Politicians in Western Democracies, alebo Page a Wright v Bureaucratis Élites in Western European States. (Update 15.1.: V slovenskom prostredí o tom písali M.Beblavý, E. Beblavá a M. Bandurová v Koaličná zmluva či zákon?)
(2) 8 poslancov prichádza z netradičných kariérnych dráh (umelec, športovec), alebo nie je o nich možné dohľadať akékoľvek životopisné údaje.
(3) V diagrame nižšie uvádzam 58 poslancov v kategórií biznis. V tomto prípade sa jedná o poslancov, ktorý majú akýkoľvek zápis v OR SR. Pri tomto čísle o 50 poslancoch uvádzam len osoby, pri ktorých viem identifikovať podnikanie/vrcholový manažment ako hlavnú aktivitu pred vstupom do NR SR. (narp. aj preto, že sa tak samoidentifikujú).
(4) V prípade poslancov, ktorý pochádzajú z jedného miesta (Bratislava, atď.) boli ich markery "rozhádzané", lebo inak Google Maps zobrazí len jeden. Nereprezentujú ich presnú adresu TB.
Technický disclaimer
Tento text sa venuje (hlavne z časových dôvodov) len strane SMER-SD. Netrúfam si robiť súdy o tom či v prípade ostatných slovenských politických strán vieme pozorovať lepšie/rovnaké/horšie správanie.
"Kódovanie" poslancov ukázalo niekoľko hraničných prípadov, kde som použil svoj odhad. Metodológia nie je "academic-grade", ale poskytuje skôr pohľad na všeobecnejšie trendy.
Údaje som zbieral zo stránky NR SR, foaf.sk a verejne dostupných životopisov. V prípade priradenia záznamu v OR SR k poslancovi som vychádzal z dobre mieneného odhadu, že sa jedná o rovnakú osobu. Existuje šanca, že sa jedná o menovcov s rovnakým miestom trvalého bydliska. V prípade poslanskyne Obrimčákovej som k jej profilu priradil aj údaje jej manžela a bral som ich ako jednu "jednotku".
Text reprezentuje výhradne moje osobné názory.
Very raw data tu.
kto je ta vestica? ... po kliknuti na link mi vyskoci, ze "neopravneny pristup" :(
OdpovedaťOdstrániťHm, ten link blbne. Dal som tam printscreen z registra namiesto toho. vdaka za upozornenie.
OdpovedaťOdstrániťRozdiel medzi lavicovym Smerom a pravicou je v tom, ze pravica naplna ludom brucha a lavica im naplna hlavy...
OdpovedaťOdstrániťMne to ovela viac nez Lenny system pripomina system mafiansky.
OdpovedaťOdstrániťMartine,
OdpovedaťOdstrániťnicméně právě na tom omezeném rozsahu dat tvoje analýza selhává, respektive má jen velmi omezenou výpovědní hodnotu, co se týče takto vyvozených, byť hypotetických závěrů.
To se netýká jen srovnání s jinými politickými stranami na Slovensku, ale například také se sociálně demokratickými stranami na západ od nás. Vůbec bych se nedivil, kdyby se totiž i tam potvrdilo obdobné složení jejich poslaneckých klubů. Od budování sociálního státu po druhé světové válce je soc. dem. primárně stranou středních vrstev, jejíž podoba se samozřejmě liší s ohledem na lokální podmínky, a takovou (zatím?) zůstává navzdory růstu sociální nerovnosti.
S touto společenskou proměnou do značné míry souvisí i proměna motivace pro vstup do členské základny. Víme-li, že základním problémem dnešní doby je oligarchické srůstání politických a ekonomických zájmů, kdy se strany ve svém každodenním fungování stávají zcela závislé na zdrojování silnými ekonomickými subjekty, potom se nelze příliš divit tomu, že se současně mění i vnímání stranictví jakožto prostředku zajištění přístupu k ekonomické kořisti.
Ostatně tendence k monopolizaci výrobních prostředků a kartelizaci trhu jsou inherentní součástí kapitalismu a stát jakožto nástroj výkonu moci v tomto hraje stěžejní roli (ideologie volného trhu to měla vždy pouze zastřít). To platí obzvlášť v situaci hospodářské krize a ukončeného rozdávání velkých peněz známého jako privatizace. Nejsem si jistý, zdali je potom nadprůměrné zastoupení podnikatelů v členském klubu Smeru něčím zvlášť překvapivým. Možná se pletu, ale nepředpokládá konsolidace vyšším zdaněním opětovnou redistribuci uvolněných prostředků, a to včetně investičních výdajů?
Poslední poznámka se týká centralizace vnitřního fungování strany. Určitě by stálo za to zmínit, že decentralizace sama o sobě ještě řešení nepředstavuje, jak by se z tvé argumentace mohlo zdát. Právě fungování české sociální demokracie toto dobře ilustruje. Zatímco stranické centrum je poměrně slabé, o to více musí nadbíhat kmotrům z regionů, bez jejichž podpory se v rámci vnitrostranické demokracie neobejdou. A tu není v situaci obecné rezignace na vstupování do politických stran složité obejít.
Jelikož jde o poměrně velké peníze, velrybaření je důležitou profesí. Mimochodem má to i svou druhou tvář: tam, kde už se ti správní chopili moci, se zavádějí různá omezení pro vstup do stranických organizací, samozřejmě že pod rouškou ochrany proti nákupu stranických hlasů, čímž se tomu všemu dává rozměr absurdního dramatu.
Tím vším chci říct především toto: Ačkoli rozumím tomu, že vymezovat se vůči Smeru je ve slovenském prostředí záležitostí bontonu, popisovaný problém by existoval i bez této strany. Lenní systém tady byl před Smerem a bude tu i po něm, dokud se nezmění systémové fungování. A právě na této úrovni je třeba identifikovat příčiny a politicky se jimi zabývat.
Jedno z řešení jsem už nastínil, ačkoli nebude nijak jednoduché: Politická participace, zapojování se lidí do politického dění, a to včetně politických stran, i těch aktuálně existujících a mainstreamových. Jde však tato strategie ruku v ruce s démonizováním Smeru?
Vaclav,
OdpovedaťOdstrániťvďaka za reakciu.
V plnej miere uznávam obmedzenosť dátovej základne a chýbajúcej možnosti komprovať. Dôvod prečo som sa venoval Smeru je, že to je vládna strana s bezprecedentným vplyvom a o zložení jej poslaneckého klubu vieme veľmi málo. Nesnažil som sa nikoho účelovo démonizovať, jedná sa podľa môjho názoru o opísanie stavu. A ako aj na konci píšem, neviem povedať či by to v prípade inej strany bolo lepšie. (Úplne intuitívne si ale ilúzie nerobím).
Vnímam vývoj soc. demokracie, zdá sa mi že disproporčné zastúpnie podnikateľov je prekvapivo vysoké, ale to si vyžaduje opäť viac dát. V tom, že se jedná o oligarchizáciu by sme sa asi zhodli a ak si myslíš, že tvrdím, že toto je problém len Smeru, tak nie - je to v každej strane. Dovolím si však povedať, že v kontexte momentálneho nekontrolovateľného vplyvu a rozťahovania sa aj do kontrolných úradov a justíce sa jedna o veľmi pozoruhodné prevedenie tohto modelu, hodného popísania. Opakujem, popisoval som len tento prípad, kvôli zodpovednosti, ktorá na tejto strane je.
Čo sa týka centralizácie, bez pochyby logika môže dusiť aj opačným spôsobom - ako si to popísal. Ja len tvrdím, že v tomto prípade funguje takto. Veľmi dobre si popísal potrebu väčšej participácie, ale veci treba stále pomenuvávať pravým menom.