Najkrajší kút je moja rodná zem: Ako sa rozdeľuje rezerva predsedu vlády

Pred mesiacom som písal o tom, ako poslanecký klub SMERu funguje ako dobre zorganizovaný lénny systém. Jedným zo spôsobov ako tento systém z vrchu lubrikovať je rezerva predsedu vlády.

Robert Fico a Iveta Radičová mali v roku 2012 k dispozícií 1,6 mil €. Robert Fico z tejto rezervy minul 1,2 mil. €. Na rok 2013 bude mať predseda vlády k dispozícii 1,66 mil. €. Podľa §10 zákona 534/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy o použití tejto rezervy rozhoduje jedine predseda vlády a má slúžiť "Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov" (no irony intended). Pozrime sa teda nato ako s prostriedkami predseda vlády naložil.

Nadstraníckosť?

Zo sumy približne 1,2 milóna, ktorú má R. Fico k dispozícii, išlo cca. 700-tisíc eur na projekty obcí, miest alebo samosprávnych krajov. Ak sa teda obávam toho, že premiér rozdeľuje spriazneným obciam, kde má svojich starostov a primátorov, môžem sa pozrieť na ich stranícku príslušnosť.

Rozdelenie rezervy premiéra samosprávu (celková suma 385 eur.) (1)

Obce pod kontrolou SMERu majú v rozdeľovaní prostriedkov navrch, ale nie zvlášť výrazne, pokiaľ si uvedomíme aj celkovú prevahu strany na komunálnej úrovni.  Rezerva však nie je len o podpore samosprávnych projektov. Z tohto balíka išli prostriedky aj na podporu renovácií cirkevných pamiatok a rôzne aktivity mimovládneho sektoru, či vzdelávacích inštitúcií. V niektorých z týchto prípadov vieme identifikovať spriaznenosť s vládnou stranou, napr.:

• Podpora renovácie kostola v rodnej obci Andreja Kolesíka. Podobne renovácia v obci susednej.
• Podpora Ústavu politických vied SAV, myšlienkovo blízkemu SMERu.
• Podpora obce, kde má premiér chalupu.
• Podpora Ekonomickej univerzity, ktorej rektor je konzultantom zboru poradcov predsedu vlády.
• 300-tisícová dotácia pre dobrovoľný požiarnicky zbor, ktorého prezident kandidoval za SMER v komunálnych voľbách.
• Kancelária prezidenta republiky.

Ak horeuvedené, im podobné projekty, klasifikujeme ako "vládne", tak obraz vyzerá mierne odlišne.

Rozdelenie rezervy premiéra - aj so započítaním "spriaznených" projektov (celková suma 762 tis. eur)

Aj takéto rozdelenie má svoje problémy. Je veľmi ťažké povedať, ktoré peniaze sú opozičné, ktoré vládne, keďže do pozadia komunálnej politky a sietí regionálnych priateľstiev vidí málokto. Rovnako je možno neférové vyčítať Ekonomickej univerzite, že jej rektor má exkluzívny prístup k presedovi vlády. Možno by tú dotáciu dostal aj tak. Nezabúdajme, že veľká časť prostriedkov, ktorú premiér prerozdeľuje a ešte nebola spomenutá, je indivudálna podpora ľudí v sociálnej núdzi.

Premiér na rodný kraj nezabudol

Všetko moje presvedčenie o férových úmysloch však rozbíja nasledujúca mapa. Na mape sú označené všetky príspevky, ktoré zo svojej rezervy premiér udelil. Až do očí bijúca je podpora rodného kraja. V okolí Topoľčian a hornej Nitry sa žiadateľom o podporu premiéra veľmi darilo. Podobne je na tom východ Slovenska, odkiaľ pochádza veľká časť poslaneckého klubu. Zaujímavé je, že napriek tomu, že preseda vlády je veľký fanúšik vyrovnávania regionálnych rozdielov, nie malá časť jeho rezervy skončila v hlavnom meste. A podobne ako v prípade samotného poslaneckého klubu ma prekvapuje takmer totálna ignorácia stredného Slovenska. (Mimochodom, rodnému kraju premiéra podobne pomáha aj SMERom ovládaná štátna firma SEPS).


Full-screen mapy tu

Rezerva predsedu vlády nie je najhorším plytvaním, aké túto krajinu postretlo. PPC či aktivačným politikám sa to nevyrovná. Tento systém však v sebe úplne stelesňuje všetko zlé, čo držanie moci SMERom so sebou obnáša. Balík verejných peňazí, ktoré šéf exekutívy a (kvalitne integrovanej vládnej strany) svojvoľne rozdeľuje, podľa toho ako sa mu práve zdá vhodné. Tento podporuje rodný kraj a spriaznené inštitúcie. Samozrejme, nerobím si ilúzie o tom, že ak by sme tam mali pravicovú vládu, tak by sme boli zrazu svedkami rozpočtovej zodpovednosti.

Ak by existovali nejaké abstraktné pravidlá dobrého rozpočtovania, tak rezerva ich všetky porušuje - je svojvoľná, založená na ľubovôli jednej osoby, nepredvídateľná a bez jasných kritérií rozdeľovania. Taký rozpočtový feudalizmus za verejné prostriedky.

Lénny politický marketing

Nejde tu len o rezervu predsedu vlády. Robert Fico vie veľmi dobre narábať s verejnými prostriedkami tak, aby ich využil v prospech marketingu svojej strany. Rezervu aj za svojho posledného vládnutia využíval na maximum. Jeho pet projectom bolo stavanie multifunkčných ihrísk, podľa veľmi podobného kľúča ako vidíme v tomto prípade. Výjazdové rokovania vlády sú nesystematickým rozdávaním alamužny (vláda naposledy v Čadci schvaľovala aj opravu toalety v miestnom domove soc. služieb) za účelom dobrej PR.  Vzhľadom na stav v akom sú verejné financie v kombinácii s absolútnou kontrolou, ktorú nad nimi má vládna strana, sa starostom ani nečudujem. Je to racionálna stratégia a zdá sa, že nikoho to zvlášť netrápi.





(1) Do tohto grafu nie je zahrnutý najväčší 300-tisícový príspevok pre Letanovce. Táto obec má strarostu z SDKÚ-DS,  no veľký záujem na schválení tejto dotácie mali napr. aj poslanci výboru pre ľudské práva. Príspevok bol pridelený tesne pred spustením rómskej reformy, celkovo svojím charakterom vytŕča z bežných dotácií obciam a tak s ním v grafe nepracujem.

Kto radí predsedovi vlády?

Mám také svoje pravidlo. Ak si chcem vytvoriť názor na politika, najmä ak je v exekutívnej funkcii, pozerám sa na dve veci - čo pred tým robil (aký má track record, kde získal vzdelanie, aké myšlienky ho ovplyvnili) a akými ľuďmi sa obklopuje, kto tvorí jeho tím, koho rady počúva (a ak sa to dá zistiť, čo číta, či sa baví s ExtraPlus a Sergejom Chelemendikom). Špeciálne to platí v prípade predsedu vlády. Premiér rozhoduje o desiatke veľmi komplikovaných problémov a bez pomoci svojho tímu by sa mu pracovalo veľmi ťažko  O to podstatnejšie je pýtať sa, kto pomáha Robertovi Ficovi v navigácii cez tieto rozhodnutia. Z tohto dôvodu aj média v zahraničí venovali toľko pozornosti intelektuálnym inšpiráciám a poradcom rôznych politikov - Giddensovi, Summersovi, alebo aj českému NERVu.

V. Faič: Z politickej školy KSČ až na Úrad vlády

Ako to teda teraz vyzerá na Úrade vlády? Najbližší odborný tím predsedu vlády tvorí zbor poradcov. Jeho šéfom je RSDr. Vladimír Faič, ktorý je zároveň poslancom SMER-SD v NR SR. Dr. Faič v roku 1978 absolvoval Vysokú školu politickú v Bratislave. Škola bola vzdelávacím centrom KSS, ktorého absolventi boli elitnými politickými kádrami strany. Po škole pracoval ako politický pracovník v Topoľčanoch, po revolúcii bol v SDĽ.

A nech nikoho nedopletiem. Nemyslím si, že marxismus je diablovo dielo a všetci jeho študenti patria na okraj spoločnosti. Mňa znepokojuje oportunizmus človeka, ktorý bol ochotný študovať na škole pre elitné kádre organizácie, ktorá strieľala do svojich občanov na hraniciach. No možno Dr. Faič prešiel intelektuálnym vývojom a reflektoval vývoj vo svete aj vo svojom politickom myslení. Zistiť to nevieme, keďže predseda zboru poradcov nikdy nepublikoval. V SNK pod jeho menom neexistuje žiaden záznam, podobne v akademických databázach. Aktívny však nie je ani mimo tradičné formy publikovania. 

Skrátka zistiť, čo si predsedov hlavný poradca myslí o svete, je veľmi ťažké.

Na tomto mieste stojí za zmienku spomenúť inštitút ASA - dvorný think-tank SMERu, ktorého je poslanec Faič riaditeľom. Na prvý pohľad to vyzerá ako normálna organizácia tohto druhu - dokonca spolupracuje s renomovanou politickou nadáciou FES, s ktorou okrem iného organizuje Akadémiu sociálnej demokracie. Ak sa však človek pozrie detailnejšie na ich aktivity, objaví zväčša intelektuálnu produkciu starších ročníkov, ktorá veľmi nekomunikuje s aktuálnym medzinárodným vývojom v spoločenských vedách. Hojne sú taktiež zastúpené aktivity súvisiace s podporou vlády, alebo historické témy s akcentom na vývoj na východ od slovenských hraníc. Fabian Society to nie je. (Čo je škoda)

Peter Staněk: Prémiový obsah

Číslom dva v poradcovskom tíme je Peter Staněk, poradca pre makro a stratégie. Naposledy známy z roztržky s Ľ. Kaníkom v STV. Ja ale prikladám rozkošné video, v ktorom S. Chelemendik otvára diskusiu o globalizácii „s priateľom Petrom"s tézou o zopár rodinách, čo ovládajú svet.

Peter Staněk študoval v 60. rokoch na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Medzi najzaujímavejšie míľniky jeho kariéry patrí jeho pôsobenie na Ministerstve financií SR v rokoch 1997-1998 v roli štátneho tajomníka. Mimo to prof. Stanek publikuje takmer v plnej miere v domácom prostredí o ekonomickej kríze a globalizácii. Kritická teória je super, len aj tá môže byť postavená na rigoróznych štandardoch sociálnych vied a testovaná v medzinárodnom prostredí.

80. roky revisited

Poradcom pre spravodlivosť je Eduard Barányi. Od skorých 80. rokov pôsobil v akadémií štátu a práva, v prvom nekomunistickom parlamente zastupoval komunistov. Neskôr pôsobil ako podpredseda Ústavného súdu SR. Patrí k jedným z mála obhajcov ústavného postupu I. Gašparoviča vo veci generálneho prokurátora. Momentálne dookola cituje nemeckého právneho teoretika Jelinka: "Politicky nemysliteľné nemôže byť predmetom právnického zmýšľania". K nekomunistickej ľavici nepatrí ani p. Rothmayerová, poradkyňa pre kultúru. Okrem iného sa na stránke Nového Slova pochválila, ako odniesla kvety na hrob Gustáva Husáka. Ďalej v zbore poradcov nájdeme retro-mená ako Peter Magvaši, Juraj Migaš, či Milan Dragula.

Bolo by nefér len kritizovať. V zbore poradcov sa nachádzajú aj ľudia ako prof. Pastorek, ktorý má za sebou úspešnú medzinárodnú vedeckú kariéru. Stále je to ale menšina.

No a čo z tohto celého vyplýva?

Vo veľkej všeobecnosti môžeme povedať, že slovenských politikov ovplyvňovali po roku 1989 dve intelektuálne tradície. Jedna reformná (protransformačná?), ktorá okrem iného silne ťažila zo spolupráce demokratickej opozície 90. rokov so západnými think-tankmi a nadáciami. Z tejto tradície vyrástli dzurindovské reformy a veľká skupina slovenských politikov a intelektuálov - vďaka nim pravica, liberalizmus a reformy sa zliali do jedného amorfného celku, ktorý je vo svojej podstate vyjadrením jednej strany transformačnej cleavage v slovenskej spoločnosti. Na druhej strane stojí národne-etatistický tábor (?) - bývalí komunisti so silným národným cítením a predstavami o mocnom štáte. Zázemie tohto tábora je založené takmer výhradne na Slovensku (Matica, národné spolky), a ak dochádza k medzinárodným kontaktom, tak takmer výhradne v rámci "slovanského" tábora. Treťou, marginálnou školou je nekomunistická ľavica (čítaj normálna, európska), ktorá nemala na Slovensku zásadný vplyv na politický proces.

Róbert Fico má v tomto kontexte zaujímavý intelektuálny vývoj. Začínal ako káder SZM, patril k tomu šikovnejšiemu v SDĽ, v prvej kampani SMERu hovoril aj o tretej ceste, ale zároveň sa nebál pomenovať nezodpovedný rast rómskej populácie ako problém. Národné témy a symbolická politika s tým spojená sú mu veľmi blízke. SMER o sebe veľmi rád vyhlasuje, že je modernou sociálne-demokratickou stranou, no existuje veľmi málo, čo by toto tvrdenie podporilo. Jeho líder, ľudia ktorými sa obklopuje, sú pokračovaním národno-etatistickej tradície v slovenskej politike. Vplyv moderného ľavicového myslenia je margninálny v parlamente (vôbec niekto v poslaneckom klube?), a aj v exekutíve (MF SR - Lessay, Polák, Filko).

A ak by mi už aj nezáležalo na farbistom spoločenskom diskurze od lídra, ktorý poskladal najstabilnejšiu vládu v novodobých dejinách, by sme mohli očakávať väčší formát a chuť riešiť veci. Ten by sa možno odrazil aj v kvalite ľudí, ktorými sa obklopuje. Nestalo sa.