Kto radí predsedovi vlády?

Mám také svoje pravidlo. Ak si chcem vytvoriť názor na politika, najmä ak je v exekutívnej funkcii, pozerám sa na dve veci - čo pred tým robil (aký má track record, kde získal vzdelanie, aké myšlienky ho ovplyvnili) a akými ľuďmi sa obklopuje, kto tvorí jeho tím, koho rady počúva (a ak sa to dá zistiť, čo číta, či sa baví s ExtraPlus a Sergejom Chelemendikom). Špeciálne to platí v prípade predsedu vlády. Premiér rozhoduje o desiatke veľmi komplikovaných problémov a bez pomoci svojho tímu by sa mu pracovalo veľmi ťažko  O to podstatnejšie je pýtať sa, kto pomáha Robertovi Ficovi v navigácii cez tieto rozhodnutia. Z tohto dôvodu aj média v zahraničí venovali toľko pozornosti intelektuálnym inšpiráciám a poradcom rôznych politikov - Giddensovi, Summersovi, alebo aj českému NERVu.

V. Faič: Z politickej školy KSČ až na Úrad vlády

Ako to teda teraz vyzerá na Úrade vlády? Najbližší odborný tím predsedu vlády tvorí zbor poradcov. Jeho šéfom je RSDr. Vladimír Faič, ktorý je zároveň poslancom SMER-SD v NR SR. Dr. Faič v roku 1978 absolvoval Vysokú školu politickú v Bratislave. Škola bola vzdelávacím centrom KSS, ktorého absolventi boli elitnými politickými kádrami strany. Po škole pracoval ako politický pracovník v Topoľčanoch, po revolúcii bol v SDĽ.

A nech nikoho nedopletiem. Nemyslím si, že marxismus je diablovo dielo a všetci jeho študenti patria na okraj spoločnosti. Mňa znepokojuje oportunizmus človeka, ktorý bol ochotný študovať na škole pre elitné kádre organizácie, ktorá strieľala do svojich občanov na hraniciach. No možno Dr. Faič prešiel intelektuálnym vývojom a reflektoval vývoj vo svete aj vo svojom politickom myslení. Zistiť to nevieme, keďže predseda zboru poradcov nikdy nepublikoval. V SNK pod jeho menom neexistuje žiaden záznam, podobne v akademických databázach. Aktívny však nie je ani mimo tradičné formy publikovania. 

Skrátka zistiť, čo si predsedov hlavný poradca myslí o svete, je veľmi ťažké.

Na tomto mieste stojí za zmienku spomenúť inštitút ASA - dvorný think-tank SMERu, ktorého je poslanec Faič riaditeľom. Na prvý pohľad to vyzerá ako normálna organizácia tohto druhu - dokonca spolupracuje s renomovanou politickou nadáciou FES, s ktorou okrem iného organizuje Akadémiu sociálnej demokracie. Ak sa však človek pozrie detailnejšie na ich aktivity, objaví zväčša intelektuálnu produkciu starších ročníkov, ktorá veľmi nekomunikuje s aktuálnym medzinárodným vývojom v spoločenských vedách. Hojne sú taktiež zastúpené aktivity súvisiace s podporou vlády, alebo historické témy s akcentom na vývoj na východ od slovenských hraníc. Fabian Society to nie je. (Čo je škoda)

Peter Staněk: Prémiový obsah

Číslom dva v poradcovskom tíme je Peter Staněk, poradca pre makro a stratégie. Naposledy známy z roztržky s Ľ. Kaníkom v STV. Ja ale prikladám rozkošné video, v ktorom S. Chelemendik otvára diskusiu o globalizácii „s priateľom Petrom"s tézou o zopár rodinách, čo ovládajú svet.

Peter Staněk študoval v 60. rokoch na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Medzi najzaujímavejšie míľniky jeho kariéry patrí jeho pôsobenie na Ministerstve financií SR v rokoch 1997-1998 v roli štátneho tajomníka. Mimo to prof. Stanek publikuje takmer v plnej miere v domácom prostredí o ekonomickej kríze a globalizácii. Kritická teória je super, len aj tá môže byť postavená na rigoróznych štandardoch sociálnych vied a testovaná v medzinárodnom prostredí.

80. roky revisited

Poradcom pre spravodlivosť je Eduard Barányi. Od skorých 80. rokov pôsobil v akadémií štátu a práva, v prvom nekomunistickom parlamente zastupoval komunistov. Neskôr pôsobil ako podpredseda Ústavného súdu SR. Patrí k jedným z mála obhajcov ústavného postupu I. Gašparoviča vo veci generálneho prokurátora. Momentálne dookola cituje nemeckého právneho teoretika Jelinka: "Politicky nemysliteľné nemôže byť predmetom právnického zmýšľania". K nekomunistickej ľavici nepatrí ani p. Rothmayerová, poradkyňa pre kultúru. Okrem iného sa na stránke Nového Slova pochválila, ako odniesla kvety na hrob Gustáva Husáka. Ďalej v zbore poradcov nájdeme retro-mená ako Peter Magvaši, Juraj Migaš, či Milan Dragula.

Bolo by nefér len kritizovať. V zbore poradcov sa nachádzajú aj ľudia ako prof. Pastorek, ktorý má za sebou úspešnú medzinárodnú vedeckú kariéru. Stále je to ale menšina.

No a čo z tohto celého vyplýva?

Vo veľkej všeobecnosti môžeme povedať, že slovenských politikov ovplyvňovali po roku 1989 dve intelektuálne tradície. Jedna reformná (protransformačná?), ktorá okrem iného silne ťažila zo spolupráce demokratickej opozície 90. rokov so západnými think-tankmi a nadáciami. Z tejto tradície vyrástli dzurindovské reformy a veľká skupina slovenských politikov a intelektuálov - vďaka nim pravica, liberalizmus a reformy sa zliali do jedného amorfného celku, ktorý je vo svojej podstate vyjadrením jednej strany transformačnej cleavage v slovenskej spoločnosti. Na druhej strane stojí národne-etatistický tábor (?) - bývalí komunisti so silným národným cítením a predstavami o mocnom štáte. Zázemie tohto tábora je založené takmer výhradne na Slovensku (Matica, národné spolky), a ak dochádza k medzinárodným kontaktom, tak takmer výhradne v rámci "slovanského" tábora. Treťou, marginálnou školou je nekomunistická ľavica (čítaj normálna, európska), ktorá nemala na Slovensku zásadný vplyv na politický proces.

Róbert Fico má v tomto kontexte zaujímavý intelektuálny vývoj. Začínal ako káder SZM, patril k tomu šikovnejšiemu v SDĽ, v prvej kampani SMERu hovoril aj o tretej ceste, ale zároveň sa nebál pomenovať nezodpovedný rast rómskej populácie ako problém. Národné témy a symbolická politika s tým spojená sú mu veľmi blízke. SMER o sebe veľmi rád vyhlasuje, že je modernou sociálne-demokratickou stranou, no existuje veľmi málo, čo by toto tvrdenie podporilo. Jeho líder, ľudia ktorými sa obklopuje, sú pokračovaním národno-etatistickej tradície v slovenskej politike. Vplyv moderného ľavicového myslenia je margninálny v parlamente (vôbec niekto v poslaneckom klube?), a aj v exekutíve (MF SR - Lessay, Polák, Filko).

A ak by mi už aj nezáležalo na farbistom spoločenskom diskurze od lídra, ktorý poskladal najstabilnejšiu vládu v novodobých dejinách, by sme mohli očakávať väčší formát a chuť riešiť veci. Ten by sa možno odrazil aj v kvalite ľudí, ktorými sa obklopuje. Nestalo sa.