Prekliatie predsedu SaS (nech ním bude ktokoľvek)

Voľba predsedu SaS je čo nevidieť. Do tejto voľby si projektuje každý, čo mu príde najdôležitejšie. Novinári bratovražedný boj, ostatok pravice nádej na stabilizáciu potenciálneho koaličného partnera. Možno sa ale kúsok zabúda na tú najdôležitejšiu vec - voličov. Tí budú v hlavnej miere určovať, ako sa bude správať víťaz volieb na predsedu a oni aj rozhodnú o tom, či bude jeho vedenie považované za úspešné. Nech sa ním stane ktokoľvek, dostáva sa do ťažkej situácie.


Prekliatie prvé: Protestný volič a vysoké očakávania

V roku 2010 vstúpila SaS do slovenskej politiky vo veľkom štýle. Ponuka to bola atraktívna, odborníci namiesto jánošíkov a 3x16% v daniach a k tomu neopozerané tváre. SaS prirodzene prebrala rolu nositeľa liberálnych tém - hlavne v ekonomike a s istým ostychom aj v socio-ekonomických témach.

V roku 2010 teda získala úctyhodných 12% percent a výborných 307 tis. hlasov. Ako vidno aj v tabuľke nižšie, najsilnejšiu podporu mala SaS v Bratislave a v priľahlých okresoch. Ako sa často spomína, SaS je stranou bratislavských podnikateľov. To by bola však veľmi jednoduchá interpretácia, lebo ak aj je slovenský podnikateľský spirit rozvinutý do plného rozletu, 300 tis. hlasov nevytlačí. Priemerný okresný výsledok SaS v roku 2010 bol 11,6%. V okresoch Liptovský Mikuláš, Žiar n. Hronom, Dolný Kubín, Brezno či Prievidza sa SaS dostala  nad túto hranicu. Ako vidno aj na mape nižšie, strana dosiahla silné výsledky aj v severnej a strednej časti stredného Slovenska.

SaS v roku 2010

Top 10 okresov SaS: Voľby 2010 a 2012

Voľby 2012 už také úspešné, strana stratila vyše polovicu voličov. Prepad medzi jednotlivými voľbami bol v bratislavských okresoch minimálny. V okresoch s najsilnejšou podporou došlo aj k najmenšej obmene. Naopak najsilnejší odliv vidíme práve v mimo-bratislavských okresoch.

Strata hlasov SaS v roku 2012

Top prepad podpory SaS

Tu budem hypotetizovať. Veľká časť voličov SaS v roku 2010 nevolila stranu pre jej liberálne hodnoty, ale kvôli jej novosti a až populistickému apelu. (Pamätáte sa ešte na referendum o maximálnej cene vládnych limuzín?) Veľká časť úspechu spočívala práve v zozbieraní tohto populisticko-protestného voliča. Voliča, ktorého v roku 2012 strana stratila najviac v prospech OĽaNO. (Viď graf 6. prezentácie IVO) To, čo SaS momentálne ostalo je naozaj tvrdé, ekonomicky liberálne, euroskeptické jadro, ktorý podporoval stranu aj napriek pádu vlády a radikálnemu postoju voči EÚ.


Tu nastáva, ale mierny problém v očakávaniach. Protestný volič je ťažká disciplína a strana má insurgent dividend, väčšinou len raz - kým sa nedostane k moci. V roku 2016 ho bude lákať dostatok nových, alebo populistickejších subjektov. Posilňovanie tradičného ekonomického programu, euroskepticizmus je tiež cesta tŕnistá, špeciálne v čase hospodárskych problémov, kedy aktivistickejšia vláda riešiaca krízu bude mať prirodzený apel. Počet voličov v roku 2012 ukázal, že záujem o "neoliberálnu" ponuku je, ale nie nejak šokujúco obrovský. Poslednou cestou môže byť zjemnenie programu, posun viac ku stredu a odobratie pary na euroskeptickom fronte - stratégia, ktorú už Jozef Kollár naznačil. V tomto priestore bude ale tlačenica - SaS, SDKÚ, Nova, Alfa. Čím viac subjektov, tým ťažšie sa odlíšiť a získavať hlasy.

Prekliatie druhé: Liberál na Slovensku znamená kadečo (aj nepekné veci)

Predseda strany možno všetky vyššie uvedené možnosti ani nebude mať k dispozícií. Zdá sa, že volič sa si cestu pre stranu už celkom jasne vybral. Napriek tomu, že strana primárne vníma seba ako liberálnu, jej voliči majú niektoré názory, ktoré s liberalizmom majú nie veľa spoločného. Klasickým príkladom je rómska otázka. Kým vo voľbách 2010 strana túto tému neriešila, v roku 2012 dostala v celku prominentné miesto v podobe programu "Práca namiesto dávok". To, že voliči na túto tému reagujú kladne ukazujú aj dve tabuľky nižšie. (zdroj 1, zdroj 2)  Človek sa potom tým Krajcerovým výstupom a Grexovým blogom ani nečuduje.

Naopak, na liberálnej téme ako sú partnerstvá LGBT párov elektorát SaS nejak zvlášť nereaguje. Celkovo sa témami ako sú Rómovia či EÚ strane darí vyvolať väčší záujem ako pri klasických agendách moderných liberálnych strán západnej Európy.

Nasleduje ďalšia hypotéza. Ak chce strana získať opäť podporu ako v roku 2010 cesta bude viesť najpravdepodobnejšie cez pravicovo-populistické témy. Tvrdý prístup k prijímateľom štátnych dávok, znižovanie vládnych výdajov s jemnou prímesou anti-EÚ nacionalizmu. 

Nejedná sa však v európskom kontexte o nič výnimočné. Cas Mudde podobné strany opísal vo svojej knihe  Populist Radical Right Parties in Europe. Takéto strany majú silné anti-európske postoje, často nacionalistické až xenofóbne názory (na západe najmä voči imigrantom a moslimom), welfare chauvinisim a to všetko spojené s neoliberálnym prístupom k štátu a láskou minimálnym daniam. Klasickým príkladom sú dánska DFP , Praví Fíni (pravicový populizmus bol a je v Škandinávií big) či variácie a mutácie strán, ktoré v Holandsku začali hnutím Pima Furtnyna. Samozrejme, aj v tejto skupine strán existujú rozdiely, ale pravicový populizmu je zabehnutý model fungovania aj v konsolidovanejších demokraciách ako je tá naša.

Otázkou je či sa touto cestou bude chcieť SaS vydať. Vhodných kandidátov na predávanie takéhoto odkazu má strana dosť. Netvrdím však, že SaS je strana plná pravicových populistov. V a na periférií SaS sa nachádza viacero ľudí, ktorí stranu vnímajú ako autentický liberálny projekt so všetkým, čo to obnáša. Problémom však je, že po neúspešných voľbách a komunikácii istých odkazov sa už strana posunula do segmentu, z ktorého sa ťažko presúva a plus, povedzme si úprimne, nie je to ani volebne racionálna stratégia.

Strana SaS zrejme tak skoro nebude salónnou liberálnou stranou, ktorá združuje voličov, ktorí sú už ekonomicky za vodou a chcú riešiť post-moderné témy. (Ak takýto projekt vznikne tak to pôjde nad rámec tejto strany a tak skoro to nebude- ale to je len odhad) Po tomto dopyt neexistuje. Strana tak smeruje k tomu, aby združovala ekonomicky silnejšie vrstvy obvyvateľstva, ktorým sa nechce prispievať chod štátu a na ňom závislé skupiny obyvateľstva. "Pravica" nezdružuje len salónneho voliča. Predseda strany bude teda vtlačený do veľmi tesného miesta - medzi vysoké očakávania na zisk, potrebu udržania koaličného potenciálu a základnej politickej slušnosti. Nie je mu čo závidieť.